Slovenský šport uplynulého týždňa
Nadobro sa slovenskí futbaloví fanúšikovia rozlúčili s ilúziou o tom, že sa náš futbal prebojuje na Euro 2004. Rozhodli o tom zápasy s najkvalitnejšími tímami v našej skupine. Po domácej prehre s Tureckom však prehra v Anglicku už nebola taká trpká.
Slovenskí futbalisti dokonca viedli 1:0 a Demo s Némethom mali dve tutové gólové príležitosti, lenže ich spálili a v druhom polčase, keď už nevládali, dostali slovenskí reprezentanti kontru v podobe dvoch gólov kapitána Albiónu Owena. Dohorela tak svieca a malo by sa začať odznova. Otázne je teraz to, či tréner Jurkemik ostane pri kormidle, alebo či šancu na ďalšiu kvalifikáciu dostane nový tréner. Ani jeden to však nebude mať jednoduché.
Slovenskí futbalisti nepatria ku žiarivým hviezdam, častokrát vo svojich kluboch vysedávajú na lavičkách, prípadne aj na tribúnach a občas dostanú šancu na vybehnutie na trávnik. Platí to aj o ligových futbalistoch, z ktorých sa podaktorí síce objavia v reprezentačnom tíme, no to, čo stačí na domácu súťaž, v zahraničnej konkurencii neobstojí.
Chýba klub, ktorý by súťaž potiahol hráčsky, herne a aj pravou atmosférou v hľadisku. Veď napríklad na rozhodujúcom zápase o majstra Slovenska medzi bratislavským Slovanom a Žilinou bolo len čosi vyše 5 tisíc divákov. Tí však mohli vidieť aj to, že úspech sa môže zrodiť po vytrvalej cieľavedomej práci funkcionárov a trénerov, bez veľkých nákupov a sľubov. Žilinčania obhájili titul a mnohí tomuto klubu predpovedajú veľkú budúcnosť. Pravda, nesmie mu napršať do nosa.
Slovenským športovcom sa darilo vo vode. Pólisti si zabezpečili účasť na majstrovstvách sveta, ako aj v olympijskej kvalifikácii, keď na európskom šampionáte v slovinskom Kranji skončili na siedmej priečke. Na olympiádu do Atén sa už môže baliť Martina Moravcová, ktorá excelovala na pretekoch Mare Nostrum v Barcelone. Zvíťazila v troch disciplínach, pričom na najkratšej motýlikárskej trati vytvorila už 193. slovenský rekord.
